Príprava učiteľov na výchovu k ľudským právam: Prípadová štúdia

11.04.2023 Demokracia a ľudské práva, Otvorené školy

Katarína Vančíková, Barbara Basarabová, Lýdia Simanová – Katedra elementárnej a predškolskej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Pozreli sme sa na to, ako učitelia dokážu uchopiť a realizovať výchovu k ľudským právam a ako sa to darí jednej konkrétnej univerzite. Bez nároku na úplnosť prinášame zistenia o príprave učiteľov na výchovu k ľudským právam na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (ďalej UMB).

Sumarizácia zistení

Prítomnosť tém zameraných na výchovu k ľudským právam v učiteľských programoch

Prostredníctvom obsahovej analýzy informačných listov (IL) predmetov sme zistili, že výchova k ľudským právam má vo formálnom kurikule učiteľskej prípravy na UMB v Banskej Bystrici zastúpenie. V niektorých programoch je sýtená viac, inde menej. Najviac zjavných či latentných odkazov sme našli v učiteľstve pre primárne a predprimárne vzdelávanie, kde dominovala osobnostná a sociálna výchova. Najmenej obsahov bolo identifikovaných v programe, ktorý pripravuje učiteľov na výučbu slovenského jazyka a literatúry. Aj v prípade tohto programu bolo najviac odkazov na osobnostnú a sociálnu výchovu.

V predmetoch pedagogicko-psychologického a sociálno-vedného základu, ktorý je povinným komponentom všetkých učiteľstiev pre ISCED 2 a ISCED 3 dominovala okrem tejto problematiky aj rozvojová výchova. Interkultúrna výchova a výchova proti rasizmu bola v IL predmetov vybraných programov prítomná, ťažko sa však identifikovala výchova k mieru. Tá bola výraznejšie sýtená v učiteľstve histórie.

Náhľad na výsledky analýzy všetkých troch programov pripravujúcich učiteľov do materských, základných a stredných škôl ukázal, že v obsahu vysokoškolskej prípravy sa najviac počíta s osobnostnou a sociálnou výchovou. Vo výraznejšej miere sú zastúpené aj témy súvisiace s rozvojovou, interkultúrnou a občianskou výchovou. Na základe výsledkov by bolo možné stanoviť predpoklad, že na úrovni týchto programov sa najmenej pozornosti venuje otázkam globálnej, environmentálnej výchovy a výchovy k mieru.

Predstavy začínajúcich študentov učiteľstva o výchove k ľudským právam

Obsahová analýza prepisov individuálnych interview so študentkami, ktoré práve ukončili 1. semester štúdia, možno konštatovať, že budúce učiteľky majú realistickú predstavu o tom, čo je to výchova k ľudským právam, hoci z ich zorného poľa vypadli niektoré dôležité oblasti. Dá sa povedať, že v ich predstavách dominuje skôr zúžený koncept, ktorý počíta s interkultúrnou výchovou a s osobnostnou a sociálnou výchovou. Ich predstavy o organizačných formách výchovy k ľudským právam sa do veľkej miery zhodujú s pohľadmi tvorcov národného kurikula, s výnimkou názoru, že ide o samostatný predmet. Pohľady na to, kedy začať, sa líšili. Študentky sa zamýšľali nad vekovými limitmi a niektorým témam, ako napríklad vojna, právo na život, sexuálna orientácia a pod., by sa na 1. stupni ZŠ radšej vyhli.

Predstavy začínajúcich študentov učiteľstva o ich príprave na výchovu k ľudským právam

Vo vzťahu k učiteľskej príprave formulovali účastníčky rozhovorov pomerne jasné očakávania. Na prednáškach a seminároch by radi diskutovali o dôležitých spoločenských témach a problémoch, no ako budúce učiteľky by si rady odniesli poznatky a zručnosti zmysluplne realizovať výchovu k ľudským právam, komunikovať s deťmi i rodičmi a pracovať s diverzitou v rámci triedy. Tieto kompetencie by mali nadobudnúť prostredníctvom aktivizujúcich stratégií výučby, ktoré by mali podľa nich učitelia na VŠ čo najviac využívať. Monologické metódy by mala nahradiť živá a otvorená diskusia v atmosfére dôvery. Aj preto volajú po partnerskom vzťahu medzi učiteľom a študentom a zdôrazňujú také vlastnosti ako spravodlivosť, ústretovosť, ľudskosť, empatia a pod. Zdôrazňovali dôležitosť rešpektujúcej komunikácie. 

Problémy pregraduálnej prípravy učiteľov v kontexte výchovy k ľudským právam

Skupinový rozhovor s učiteľmi z praxe pomohol odhaliť niektoré problémy v príprave učiteľov na vysokých školách. Upozornili na príliš silnú orientáciu na osvojovanie si vedomostí o predmete, ktorý budú vyučovať (história, fyzika…), na úkor rozvíjania dôležitých učiteľských zručností. Podľa účastníkov fokusovej skupiny nevedia učitelia pracovať s triedou a facilitovať diskusie. Aj preto sa boja otvárať kontroverznejšie témy a vytvárať priestor pre otvorenú diskusiu. Z výsledkov je možné usudzovať aj o chýbajúcich zručnostiach spolupráce s rodičmi, ktorí sa pre nich stávajú pri niektorých témach hrozbou. Zmeniť by sa podľa nich mali aj metódy výučby a skúšania na vysokých školách. V obidvoch prípadoch by mali ustúpiť do úzadia monologické metódy. Učitelia z praxe si však myslia, že situáciu v školách ovplyvňuje aj celková spoločenská klíma na Slovensku, ktorá je skôr konzervatívna. Výchova k ľudským právam si zároveň vyžaduje motivovaných a zanietených učiteľov, ktorí vedia vystúpiť z komfortnej zóny, a tých je, podľa ich názoru, stále menej.

Prečítajte si celý článok vrátane odporúčaní v PDF v slovenskej alebo anglickej verzii tu:

• Vančíková a kol. – Prípadová štúdia
• Vančíková et al. – Case study

Článok vznikol a bol financovaný v rámci projektu s názvom „Ľudskejší prístup k vzdelávaniu k ľudským právam na Slovensku“, ktorý je podporený v rámci Grantov EHP a Nórska 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

#eeagrants